Registrovaní hráči: 118
Hrdinovia: 98
Hrajúce sa questy: 8
Questy > Výcvik hráčov

  • Pán jaskyne: Méďo
  • Počet hráčov: 4
  • Počet príspevkov: 24
  • Posledný príspevok:
    16:57:57 07.04.2015
  • Aktivita: 0
PJ: Méďo
Hráči: Uwiit, Ylien

Quest stvorený pre nováčikov na tomto webe. Vysvetlím vám mnoho vecí čo sa týka questov, taktiež ako questy hrať.  Výcvik vôbec nemusí trvať dlho - stačí napísať jeden príspevok, a ak bude fajn, môžem vás uvoľniť do normálneho questu.




Strany: 123

Človek Kúzelník - Uwiit
EXP: 0


EXP: 0
Umieram už od hladu. pomyslel si počas kráčania a snažiac sa v diaľke zhliadnuť nejaké mesto, dedinku či obyčajnú farmu, kde by sa mohol do sýta najesť. Nejedol už od rána a aj na raňajky mal iba dve jablká, ktoré našiel na strome cestou na sever. Grrrrrrrr zaskrčalo mu opäť v bruchu, keď tu zrazu nad miernym kopčekom zbadal točiace sa ramená veterného mlynu. Hurááááá zvolal z nadšením a posilnený vidinou čerstvého bochníka chleba.
Po príchode k mlynu ho nadšenie opustilo. Múry boli ošarpané a pred ním stála osamotená drevená stolička a vedľa rozpadnutý prázdny sud. Podišiel k dverám ktoré boli zavreté Je tu niekto? opýtal sa spolu s búchaním na dvere. Po chvíľke, keď bolo počuť iba trenie kameňa a dreva z točiaceho sa mlynu, kúsok pootvoril dvere a nahlas povedal: je tu niekto? Idem dnu. Otvoril dvere a vstúpil . Čakal ho tam pohľad ktorý už aj tak dávno tušil. Mlyn bol prázdny. Poobzeral sa po opustenej miestnosti ale nezbadal nič nezvyčajné. Koleso mlynu sa síce točilo ale na prázdno, žiadne zrná tam neboli ani vrecia s múkou. Oproti boli dva drevené regály na ktorých nebolo nič okrem malej vrstvy prachu. podišiel k oknu ktoré bolo naproti vchodovým dverám a keď sa zadíval do diaľky hneď ho zlá nálada prešla. Tam by som mohol byť pred západom slnka povedal si merajúc cestu k mestu alebo dedine ktorú v diaľke videl. Napil sa z vaku na vodu a dúfal že mu to aspoň na chvíľu zaženie hlad.
Už sa začalo stmievať keď vstúpil do mestečka. Cesta mu ubehla rýchlejšie ako predpokladal ale mal zvláštny pocit, najprv ho pripisoval k hladu, ktorý má už veľký. Pri malom kamennom domčeku videl sedieť staršiu ženu ktorá štrikovala pomocou dvoch drevených ihlíc odetá v domácich bledo modrých šatách. Dobrý večer zavolal k nej ale žena iba zdvihla oči k Roranovi a iba mykla hlavou. Dobrý večer, hľadám niečo pod zub nejedol som už od rána. Kadiaľ sa dostanem k hostincu? Roran si všimol zvláštny pohľad v očiach ženy ako keby už dni nespala. Tadiaľto a ukázala smerom ďalej do mesta, po jej pravej strane. Roran sa poďakoval čo mu žena opätovala jemným úsmevom a vydal sa ďalej.
Prešiel popri pár domoch z kameňa a dreva keď sa pred ním zjavil hostinec. Tak začnem s dobrým pivom, potom si dám pečené jahňa s čerstvým chlebom a zalejem to krčahom vína. Hovoril si keď prichádzal ku vstupným dverám. S hlbokým nádychom vošiel dnu. Miestnosť bola dosť veľká, bolo tam asi päť veľkých stolov a zopár malých. Roran sa usadil k menšiemu stolu s tromi stoličkami. Na tú čo vyzerala najpevnejšie si sadol a na druhú si zložil veci. Po chvíli k nemu prišiel hostinský. Dobrý večer, čo to bude? opýtal sa hostinský.
Prijal by som niečo na utíšenie môjho hladu a krčah piva.
Práve dopekám kura a ešte by tam mohol byť nejaký chlieb.

Roran síce dúfal že budú mať to jahňa na ktoré si spravil chuť ale jeho hlad bol silný.
Tak dobre, už ani nevidím aký som hladný.
Už bolo neskoro keď Roran opúšťal hostinec. Vyšiel na čerstvý vzduch ale nos ho zaštípal. Poriadne sa poobzeral okolo seba a všimol si dym. Zvedavosť ho ťahala tým smerom. Prišiel k radnici ktorá bola v plameňoch. Ľudia vybiehali. bolo ich tam mnoho. Keď zrazu sa oheň rozšíril na ďalší dom a na ďalší a ďalší.
Ako pozoroval rozbehol sa k domu ktorý predpokladal že bude ďalší. Nemýlil sa. Ako je to možné? pomyslel si. Na pravo zbadal ďalších ľudí ktorý hľadajú niekoho alebo niečo čo domy zapaľuje. Videli ste niečo?
Nie
odvetili.
Rozbehol sa do posledného domu ktorý začal práve horieť. Dom bol poschodový v kozube ešte tlelo uhlie, evidentne tu niekto bol. Vybehol na poschodie kde sa snažili domáci dekami hasiť oheň, ktorý sa nekontrolovateľne šíril. Toto neuhasíte, radnica už takmer zhorela a to ju hasí hádam dvadsať ľudí! Domáci zahodili dymiace sa deky a rozbehli sa von. Roran sa poobzeral navôkol či si niečo nevšimne. Podlaha, na ktorej stál, zrazu začala dymiť, vedel že spodné podlažie nehorí tak ako je to možné. Ani si nestihol uvedomiť a už začala horieť. Čary! hlasno zvolal. Vybehol von z horiaceho domu. Máte tu niekoho kto vie čarovať? Je tu nejaký mág? kričal Roran smerom k obyvateľom práve horiaceho domu.
S nemým pohľadom na horiaci dom iba pokrútili hlavou. Roran si všimol že domy horia takmer v rovine ani naľavo ani napravo domy nehoreli a ani to nevyzeralo že začne. Pozrel sa teda smerom ktorým sa oheň šíry. Von z mesta, prečo sa to šíry týmto smerom? pomyslel si. Hej! čo je týmto smerom? opýtal sa bežiaceho sa asi dvadsať ročného chlapca ktorý bežal do studne po vodu. Čo? zľakol sa keď ho Roran chytil za rameno. Čo je týmto smerom?
Nič odvetil mladík nič býva tam taká čudáčka v malom kamennom dome ani neviem ako sa volá. Roran pomohol ešte niekoľko ľudom ktorý vybiehali z domov keď začala horieť strecha malého domu na záhradné náčinie. Roran sa rozbehol k domu k ženou ktorú stretol keď prišiel do mesta. Jej dom bol už iba kúsok od ohňa. Pribehol k domu a všimol si stoličku na ktorej sedela žena a na nej položené štrikovanie. Zabúchal na dvere Ste tu? Vonku je pož.... ani nedohovoril keď si všimol ako žena ktorá mu ukázala cestu k hostincu stojí a pozerá smerom k poslednému domu ktorý ešte nehorí. Díval sa na ňu a všimol si ako uprene hladí na dom a po chvíľke sa na streche domu objavil obláčik dymu a potom oheň. Roran neveril vlastným očiam keď si to všimol. Ona zapaľuje tie domy, to ona.Roran sa rozbehol k nej. Bola od neho asi šestnásť krokov. Roran sa rozbehol k nej že ju zrazí k zemi aby ukončil kúzlo. Roran už bol od nej na päť krokov keď sa odrazil a vyskočil. Letel vzduchom a kúsok pred ňou narazil ako keby do steny. Roran spadol omráčený na zem. všimol si že sa žena pozrela jeho smerom ale Roranovi sa začalo stmievať pred očami. Už už začal upadať do bezvedomia keď v hlave započul hlas, ktorý nebol jeho.
Ja to nerobím! Ty blázon. Snažím sa to ukončiť.
Kto si? opýtal sa Roran.
No kto asi ... si si myslel že ma odnesieš ako kus kmeňu? Z ktorého kútu tohto sveta si?
Ja som ale myslel Roran už začínal zasa normálne vnímať, že to robíš ty.
Žena ktorá ukončila svoje kúzlo, ktoré nemalo žiaden efekt chytila Rorana za ruku a pomohla mu na nohy.
Kým si Roran uvedomil čo sa udialo vtiahla ho táto tajomná žena do svojho domu.
Ako to že tvoj dom nehorí? opýtal sa Roran
Môj dom je strážený kúzlom odpovedala bez toho aby sa naňho pozrela a hľadala niečo čo by si mohla zajesť. Dnes podvečer keď si ma videl sedieť pri dome,
Áno, bola si zvláštna, tvoje oči boli, ako by si už dni nespala
, prerušil ju Roran.
Zlostne sa naňho pozrela, Keď si má dnes videl tak som cítila prítomnosť niečoho zvláštneho. Nejakého čarodeja ktorý niekoho hľadal. Neviem či o mne vedel alebo nie, ale snažila som sa ubrániť jeho mysli. Preto som vyzerala tak zvláštne. Roran len neveriacky pokrútil hlavou. Aj teba nazeral, Roran Kladivo. Ako Roran počul z jej úst svoje meno vypleštil oči a prešli mu po chrbte zimomriavky. Vedel že čarodeji existujú a že dokážu kadečo, ale ešte sa so žiadnym nestretol. Jemne som mu nazrela do mysle a zahliadla som len sklamanie. Sklamanie z toho že opäť ju, ho alebo to nenašiel. A videla som iba oheň, akoby vybuchol. A preto tie požiare. Snažila som sa ho nájsť ale zistila som iba to že sa nachádza niekde vnútri mesta.
Prečo požiar smeroval k tvojmu domu? opýtal sa Roran.
Asi zistil že sa snažím prekaziť jeho čary, odpovedala.
Kam by sme mali ísť? Kde by mohol byť? dožadoval sa Roran
V radnici. Tam požiar začal, a je dosť pevná na to aby takýto požiar vydržala. Jej kamenné múry sú pevné. Vytiahla zo skrine kožený plášť a podala mu ho. Proti ohňu, mal by ti aspoň trochu pomôcť.
Ako by tam mohol ten čarodej vydržať? Tam by predsa zhorel.
Nie pokiaľ bude na jej veži. Je dosť vysoká aby videl na celé dianie v meste, a na kúzlenie sa mu ľahšie sústredí keď vidí svoj cieľ. A určite sa obalí ochrannými kúzlami.
Tak sa teda vybrali k radnici a Roran cestou rozmýšľal čo sa vlastne v tento deň stalo. Ráno cestoval na sever a hľadal nejaké miesto kde sa bude môcť najesť. Namiesto toho našiel mesto v plameňoch a stretol tu čarodejku. Prvý krát v živote. A s ňou išli zastaviť ďalšieho čarodeja. Pred radnicou zastali. Roran zdvihol zrak k veži kde matne videl nejakú postavu ako stojí z roztvorenými rukami. Roranovi sa stiahol žalúdok pri pohľade hore. Čarodejka spravila prvý krok, ale po ňom zastavila a otočila sa na Rorana volám sa Marna. Otočila sa späť a vošla do radnice. Roran chvíľku pozeral tým smerom a potom vykročil.


EXP: 0
Ako je možné že sa strechy domov z ničoho nič podpália? Rozbehla som sa k ďalšiemu domu, ktorý by mal byť na rade. Dokonca som na zhrozenie niekoľkých ľudí vošla aj dnu a všetko preskúmala. Nenašla som tam nikoho. Len mokré šľapaje na podlahe. Mohol by to byť podpaľač? A už som sa vydala po stopách. Prešla som sotva pár metrov a stopu som úplne stratila. To som si mohla myslieť... Takto ho nenájdem. Ale musí predsa vojsť aj do ďalšieho domu.
Tak som sa schovala do vedľajšieho domu, do veľkej skrine a nechala som maličkú škáru na pozorovanie. Zbežne som si prešla veci čo mám. S obyčajnou palicou ho sotva omráčim. Mám ho sledovať? Čo ak sa mi v dave stratí? Ale môžem ho spoznať, alebo naň upozorniť ďalších ľudí... Tok mojich myšlienok prerušil tieň, kĺzajúci sa po náprotivnej stene. Už je tu... Len zachovaj pokoj...Neprezraď sa..Tieň sa zastavil a ja som v prítmí rozoznala postavu, ktorá berie stoličku, stavia ju k stene a lezie na ňu. Postava nemala žiadne zvláštne znamenia ani poznávacie znaky. Bola oblečená rovnako ako väčšina ľudí. Keď sa obrátila k dverám, zbadala som v tvrdých rysoch tváre aj jazvu na líci. Aspoň niečo odlišné... S obavami a ľútosťou som počkala kým dokončí svoju prácu. Akonáhle zostúpil zo stoličky a zberal sa na odchod, aj ja som sa už chystala. Skriňu som, v obavách že ujde, otvorila príliš skoro, tesne po tom, ako prekročil prah domu. Zvrtol sa a zbadal ma...


EXP: 0
Hneď som sa pustil do hasenia.Horiace strechy som zalieval takmer pol hodinu ale nič sa tým nezmenilo,len pribudli horiace domy.Toto niesu normálne plamene.Musia byť zakliate.A vtedy ma to napadlo.Hneď som vedel že po blízku musí byť mág alebo čarodej,ktorý oheň vytvára.Zliezol som zo strechy, vedro vody položil na zem a postil sa do hľadania. Ale kde začať? Hmm....Nájdem miesto z dobrým výhľadom a pokúsim sa ho nájsť. Po chvíli rozmýšľania som sa rozhodol vyšplhať na strechu hostinca.Zo začiatku to bolo ľahké,no keď som sa už blížil ku streche, nebolo žiadne miesto kde by som sa mohol chytiť a vytiahnuť sa na jej vrch.Bože! Jediná možnosť bola vyskočiť a chytiť sa veľkej cedule s nápisom "Hostinec u zelenej ropuchy" ktorá visela na dvoch lanách zo strechy.Zvládnem to? Alebo spadnem a pri najlepšom si zlomím nohu?Napokon som sa rozhodol skočiť. Nohami som sa odrazil a len tak tak som sa chytil cedule.To bolo o vlások.Odtiaľ už bolo ľahké vyliezť hore.Postavil som sa na kraj strechy a pozoroval davy ľudí,či sa medzi nimi nenájde niekto podozriví.


EXP: 0
Celý deň sa túlal bezhlavo po meste. Občas si to zamieril do nejakého hostinca kde si objednal miestne pivo aby zahnal smäd a zároveň započul nejaké miestne reči. To ho bavilo a nikdy ho to neomrzelo. Pivo a reči sú jediné dve veci, ktoré vás nezradia. Po celom dni ale toho už bolo dosť a množstvo pív, ktoré vypil si vypýtali svoju daň.
           Zaspal vonku na ulici pod mohutným stromom, ktorý mu poskytoval oporný bod pre jeho chrbát keďže bol o onen strom opretý. Z opileckého spánku ho prebudil krik ľudí a chaos na ulici. Pomaly pootvoril oči a spozoroval situáciu, ktorá sa diala. Plamene požierali mestskú radnicu a on celý bez seba nevedel čo robiť. Či bežať na pomoc alebo sa stratiť a nechať to na ostatných. Nakoniec sa pozbieral a pristúpil bližšie k radnici. Dýchať dym nebolo vôbec príjemné a teplo, ktoré sálalo od plameňov na streche začalo byť pomaly ale isto nepríjemné. Niečo sa tu muselo stať, pretože v tomto meste určite len tak požiar nevznikne. Ohorok z cigarety? Alebo sa niekto nudí? , pýtal sa sám seba a pozoroval plamene. Zrazu sa ale z ničoho nič chytila ďalšia strecha a potom ďalšia. Takto to pokračovalo a on celý bez seba nevedel čo spraviť. Nohy mu zmeraveli a hlasivky akoby sa stratili. Nemohol vydať ani hlások a ani sa nemohol pohnúť. Niekto to tu podpaľuje! Durnar! Ty hlupák konaj! Je to tvoja občianska povinnosť! Nakoniec sa konečne pohol a začal ako blázon poskakovať na mieste. Celkovo to vyzeralo naozaj komicky. Všetko na okolo horí a on si poskakuje ako keby to bol ohňostroj.
          Som naozaj pako!, povedal ticho sám pre seba a vydal sa k poslednému domu, ktorého strecha by sa mohla stať obeťou podpaľačstva. Zastal pod ňou a zodvihol hlavu čo najvyššie aby videl na strechu. Prižmúril oči a zaostril zrak. Ešte stále bolo cítiť účinky tých pív, ktoré za celý deň stihol vypiť a tak sa nedalo moc na jeho zrak spoľahnúť. Napokon učinil vskutku závažné rozhodnutie. Začal vybuchovať na dvere domu, ktorý podľa neho bude zapálený už čoskoro ak niečo rýchlo nespraví. Dokonca si do nich aj trocha kopol ale to prestal ihneď potom čo kopol tak nešťastne, že ho rozbolela celá noha respektíve chodidlo. Otvorte mi! Horííííí! Otvorte hlupáci inak uhoríte!!!, kričal na ľudí a zároveň udieral päsťami do dverí.


EXP: 0
Zívlo sa mi. Tak dlho a dobre som sa už veru dlho nevyspala, pomyslím si. Rozlúčila som sa s hostinským a vyšla som z hostinca. Rozhodnem sa ,že sa trochu poprechádzam.
Zrazu v diaľke uvidím podivnú žiaru. Čo sa to tam deje? Rozbehnem sa k tej žiare. Horí dom. A druhý sa tiež chytil. Ako? spýtam sa seba. Medzery medzi domami sú veľké. Poklusom bežím k tretiemu domu ,ktorý sa už medzitým stihol zapáliť. Toto nie je normálne...
Idem na strechu štvrtého domu ,ktorý by sa mal podľa mňa ako ďalší podpáliť. Rozhliadnem sa okolo seba. Nikde nikoho a zdola počuť krik ľudí. Jednoznačne to musia byť kúzla. Ako inak by to bolo možné? pýtam sa sama seba. Kúsok strechy už začínal horieť. Zoskočím dole.
"Ľudia!! Haste ako o život! Nemôžeme dovoliť aby sa požiar rozšíril na celú dedinu!" rozkričala som sa na nich. Očividne ma každý ignoroval alebo ma nepočuli. Vyleziem na strechu ,ktorá ešte nehorí a zakričím:" Chcete uhasiť domy?! Tak ma počúvajte!" získala som si pozornosť niektorých ľudí. "Každý dom nech hasí minimálne desať ľudí. A spravte rady od rieky a podávajte si vedrá s vodou a nebehajte tu ako splašené sliepky!" Získala som si pozornosť a niektorý sa rozhodli ma poslúchnuť. Postupne sa popridávali všetci a hasilo sa. Pridala som sa ku haseniu.



EXP: 0
Rozhodol som sa popozerať okolie. Hľadal som mága ktorý to zapaľoval. Zrazu ma upútalo zvláštne svetlo v okne. Práve v tedy sa zapálila dalšia strecha. Okamžite som vyštartoval k domu. Vtom mi svitlo. Musím ho prekvapiť. Išiel som bočnou uličkou potom doprava až k domu. Zadnou stenou som vliezol cez okno dnu. Dom bol starý a okno bolo rozbité. Konečne som našiel miestnosť v ktorej sa predtým blyslo.[]Barzul[/b] zaklial som. V miestnosti vyselo na stene veľké zrkadlo. Určite sa záblesk odrazil od neho. Pozrel som sa do zrkadla. Vtom som ho uvidel. V dome na bočnej ulici stál mág a práve zapálil ďalší dom. Už vepred som mal plán. Vybral som
z tulca šíp, natiahol tetivu zamieril a... Šíp sa od mága odbil. Poznám základy mágie a tak som vedel že ho to zaujalo lebo mu odbudlo kus energie. Znovu zapálil ďalší dom. Tentoraz som ho uhasil jedným zo šiestich slov starodávneho jazyka. Pocítil som ako zo mňa kúzlo vyčerpalo trochu sili. Uhasený dom ho opäť dostal do pomykova. Plán vychádzal dokonale. Teraz sa snažil hľadať ďalšieho kúzelníka. Využil som jeho nepozornosť a skúsil som kamienkom čo sa povaľoval v prachu na zemi preniknúť za jeho bariery. Podarilo sa. Teraz som vyliezol oknom von a kým on ešte stále hľadal ja som prenikol do domu kde bol on. Určite ma zacítil mysľou lebo keď som sa objavil vo dverách, nad hlavou mi prelerela ohnivá guľa. Prvý raz som bol šťastný, že mám postavu o čosi nižššiu. Vyťiahol som meč. On tiež. A začal sa súboj na život a na smrť. Podnikol výpad na moje srdce ale tensom ľahko odrazil a spravil som protiútok. Chvýľu sme šermovali a potom sa na mi konečne podarilo bodnúť podpaľača do srdca. Ten sa zatackal a spadol. Vtom som v hlave pocítil bolesť a meč mi vypadol. Do hlavy ma trafil kameň. Zo skryňe sa na mňa vyrútil obrovský chlap. Pripravil si dýku na bodnutie a ja som sa musel rozhodnúť vtom mi napadla bláznivá vec. Nemal som čas ju zvažovať a tak som spravil elfskou rýchlosťou nevydarený premet dozadu, vybral šíp, natiahol tetivu a strelil šíp obrovsk?mu chlapovi rovno do mädzi oči. Ten na mňa zagánil ahodil mi dýkudo hrude. Vyhnút sa jej už nedalo, ale skúsil som to. Zarila sa mi do ľavého pleca. Obor sa zaškeril a mŕtvy spadol ku svojmu spoločníkovy. Klesol som ku oknu. Ľudia už stihli zahasiť 2 domy. Konečne som mohol odpočívať. Určite sa však dobrodružstvo neskončilopomyslel som si.


EXP: 0
Pomáhám hasit a oheň s nám nedaří dostat pod kontrolu. Takový oheň nemůže mít přirozenou příčinu. V tom bude magie.Všichni už jsou vyčerpaní. Vidím, jak jedna postava vběhla do domu, jiná se pokoušela dostat na hasičskou věž. V tom můj pes, začne vrčet a štěkat směrem, kde tuším kovárnu. Za dobu, co jsem jsem ho jako opuštěné štěně našla, jsem se naučila věřit jeho instinktům. Opatrně se plížím podél zdi ke kovárně. Snažím se splynout se zdí tak abych byla co nejméně nápadné. Pes se potichu drží za mnou a jeho srst je pořád varovně zježená. Pokud oni si něčeho všimli a můj pes také, tak je možné, že útočníků může být více Vytáhnu svůj luk a do tětivy založím šíp. V mihotavé záři ohně spatřím postavu v dlouhém plášti jak se dívá do ohně. Bez váhání zamířím na rameno a vystřelím.


EXP: 6
Okamžite som sa pustil do hasenia no po desiatich minútach sa nič nezmenilo, ba naopak , začala horieť ďalšia strecha. Musia v tom byť kúzla. Pomyslím si. Áno! Musí tu byť čarodej.Musím ho nájsť. Ale ako ? Môže byť kdekoľvek. Musím sa dostať na nejaké vyvýšené miesto. Poobzeral som sa po okolí. Najbližšie také miesto bolo asi tristo metrov ďaleko.
          
----------------------
          
Bola to požiarna veža na ktorej práve zvonil zvon ohlasujúci požiar.rozbehol som sa k veži takou rýchlosťou , že som nechtiac vrazil do utekajúcich ľudí. Tí spadli na zem a vymrštili na mňa nahnevané pohľady. Nevšímal som si ich a bežal som ďalej. Keď som dobehol k veži, začali horieť ďalšie štyri domy. Musím sa poponáhľať inak sa oheň dostane aj sem. Rozbehol som sa k dverám a pokúsil som sa ich otvoriť.
          
--------------------
          
No boli zamknuté. Skúsil som do nich vraziť no nič sa nedialo. Ale prečo by niekto zamykal dvere pri požiari ? Čo by potom robili strážnici na vrchole veže keď by začala horieť aj tá ?
          
--------------------
          
          V tom som si všimol že zvony prestali zvoniť. Pozrel som sa na vrchol veže. Strážnici boli preč , no veža nebola prázdna. Na jej vrchole stál chlapík v čiernej kapucni ktorý si niečo potichu mrmlal. Musí to byť ten čarodej! To on spôsobuje ten požiar! Zoberiem svoje lano s hákom a pokúsim sa ho vyhodiť tak, aby sa zachytilo o vežu a ja by som po ňom vyliezol na vrch veže. Vyhodím lano a dúfam že sa zachytí.
          
          
          
          
          
Tvoj príspevok som rozdelil na štyri časti.
          1. Táto časť je fajn, len tak ďalej
          2. Tuto si si už trocha vymýšľal, ale dalo by sa to zniesť, požiarna veža vo veľkom meste je možná (i keď neviem či práve požiarna veža, ale to je jedno...)
          3. Ešte teoreticky zvládnuteľné, vymyslel si si zamknuté dvere na vymyslenej veži... keďže si si tú vežu vymyslel, zrejme je len tvoja no...
          4. Tuto si zašiel až fakt priďaleko, sám si si povedal, že si našiel toho kúzelníka, čo založil požiar, proste blbosť... rovno si tam potom mohol dať, že si za ním vyliezol, zabil, bol si hrdina pre obyvateľov mesta, starosta ti dal milióny medených, a ukončiť quest jedným príspevkom...
          
Do príspevku proste nedávaj veci, ktoré sú na PJovi - kým ti proste PJ nepovie, že si uvidel čarodejníka, tak si ho proste nevidel. Hlavné postavy questu si nemôžeš len tak privolať tam, kde chceš.
          
Správne písanie do questov je dosť ťažké, po čase sa (možno) naučíš tie hranice. Viem, že teraz si sa proste snažil nejako posunúť ten dej, ale zašiel si až za hranice, za ktoré hráč môže zájsť... Príklad: Vymysleť si nejakého človeka (obyčajného mešťana) na normálnej ulici v meste je OK. Ak si však vymyslíš toho mešťana v ulici, o ktorej ti PJ povie, že je ľudoprázdna, už dobré nie je. (divný príklad, ale tak len tak ma to napadlo, tak som to napísal )
          
Čo sa týka gramatiky, prekvapivo to bolo celkom fajn, už ti nejdem nič zvýrazňovať, ale v minulom príspevku som musel, bolo to strašné... no a keď si pozreš nejaké iné questy... napríklad xkrimov quest Elixír problémov http://www.eragon-online.net/index.php?pg=quest&questid=33 tak tam môžeš vidieť, ako by malo vyzerať odpisy... dlhé, prehľadné, vecné ;) teda, aspoň väčšina..


EXP: 0
Okamžite som sa pustil do hasenia no po desiatich minútach sa nič nezmenilo, ba naopak , začala horieť ďalšia strecha. Musia v tom byť kúzla. Pomyslím si. Áno! Musí tu byť čarodej.Musím ho nájsť. Ale ako ? Môže byť kdekoľvek. Musím sa dostať na nejaké vyvýšené miesto. Poobzeral som sa po okolí. Najbližšie také miesto bolo asi tristo metrov ďaleko. Bola to požiarna veža na ktorej práve zvonil zvon ohlasujúci požiar.rozbehol som sa k veži takou rýchlosťou , že som nechtiac vrazil do utekajúcich ľudí. Tí spadli na zem a vymrštili na mňa nahnevané pohľady. Nevšímal som si ich a bežal som ďalej. Keď som dobehol k veži, začali horieť ďalšie štyri domy. Musím sa poponáhľať inak sa oheň dostane aj sem. Rozbehol som sa k dverám a pokúsil som sa ich otvoriť. No boli zamknuté. Skúsil som do nich vraziť no nič sa nedialo. Ale prečo by niekto zamykal dvere pri požiari ? Čo by potom robili strážnici na vrchole veže keď by začala horieť aj tá ? V tom som si všimol že zvony prestali zvoniť. Pozrel som sa na vrchol veže. Strážnici boli preč , no veža nebola prázdna. Na jej vrchole stál chlapík v čiernej kapucni ktorý si niečo potichu mrmlal. Musí to byť ten čarodej! To on spôsobuje ten požiar! Zoberiem svoje lano s hákom a pokúsim sa ho vyhodiť tak, aby sa zachytilo o vežu a ja by som po ňom vyliezol na vrch veže. Vyhodím lano a dúfam že sa zachytí.



Strany: 123